reklama

Nechajme štát "tlačiť" peniaze!

Kto by mal určovať množstvo peňazí v ekonomike? Mala by to byť centrálna banka alebo nejaký tržný mechanizmus, ktorý sám sledovaním dopytovej krivky po peniazoch určí ich optimálne množstvo? Mnohí zástancovia neo-liberálnej alebo rakúskej ekonomickej školy pri prezentovaní nasledujúcich myšlienok a názorov pravdepodobne „vyskočia z kože“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Dať štátu priamu kontrolu nad množstvom peňazí v ekonomike tým, že z neho (alebo jeho centrálnej banky) spravíme výlučného tvorcu (štátnych[1]) peňazí v ekonomike? To musí byť pre každého odporcu štátu neakceptovateľná predstava. Niektorí si možno až doteraz mysleli, že veľkosť peňažnej zásoby v ekonomike sa už nachádza v rukách štátu (resp. jeho centrálnej banky), ktorý ju ovplyvňuje priamo buď tlačením bankoviek alebo nepriamo určovaním veľkosti povinných rezerv/úrokových sadzieb na medzibankovom trhu, čo by aplikovaním multiplikačného modelu malo mať efekt na konečnú veľkosť peňažných agregátov. Obe predstavy sú avšak hrubou dezinterpretáciou reality, mýtusom, ktorý vyvracajú samotné centrálne banky. Konvenčné opatrenia centrálnych bánk zlyhávajú pri dosiahnutí svojich inflačných cieľov, pretože nedokážu prinútiť komerčné banky a ich klientov k zvýšenej úverovej činnosti, ktorá je dominantným spôsobom, ako sú dnes nové peniaze uvádzané do obehu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Na príklade Bank of England vidíme, že dostupnosť rezerv nehrá pri úverovej činnosti limitujúcu úlohu. Takisto môžeme vidieť, žen masívne zvýšenie rezerv cez kvantitatívne uvoľňovanie nemalo žiadny efekt na množstvo peňazí vytvorené bankami.
Na príklade Bank of England vidíme, že dostupnosť rezerv nehrá pri úverovej činnosti limitujúcu úlohu. Takisto môžeme vidieť, žen masívne zvýšenie rezerv cez kvantitatívne uvoľňovanie nemalo žiadny efekt na množstvo peňazí vytvorené bankami.  (zdroj: Bank of England)

Ako si ukážeme, prechod od dnešného systému ku znárodneniu výroby štátnych peňazí môže priniesť obrovské benefity pre celú spoločnosť a nemusí pri tom znamenať ani koniec privátneho bankovníctva alebo obrovskú infláciu. Nasledujúca stať vyobrazuje dnešnú situáciu podrobnejšie popísanú v mojom predchádzajúcom článku

Peniaze ako dlh

Súčasný monetárny model ekonomiky predstavuje systém, v ktorom sa neobmedzene dostupný (v zmysle jeho výroby) oficiálny prostriedok výmeny (štátne fiatové peniaze) musí pred vstupom do ekonomických vzťahov „požičať do obehu“ ako úver (kredit) od úzkej skupiny súkromných firiem - bánk - na úrok. Tieto privátne inštitúcie pod vplyvom zmenšujúcich sa regulácií dostali voľnú ruku vo výbere toho, kde novo vytvorené peniaze nasmerujú. A tak nám banky krásne nafukujú inflačné bubliny v sektore s nehnuteľnosťami alebo ich pumpujú do neproduktívneho finančného sektora. Odhaduje sa, že iba 10% všetkých peňazí je "požičaných" (v skutočnosti vytvorených ako dlh) na financovanie produktívnych podnikateľských aktivít. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto „vypožičané“ množstvo tzv. účtovných peňazí dokáže pokryť produkčnú kapacitu ekonomiky, avšak na nákup všetkých v nej vyrobených produktov už nebude dostatočné, keďže nákupná sila je oslabovaná potrebou splácať dlh, ktorý tieto peniaze uviedol do obehu. Peňažnú zásobu si môžeme predstaviť ako obsah vane, do ktorej je nutné neustále prilievať novú vodu (nové úvery) pretože zátka je vytiahnutá a vaňa sa neustále vyprázdňuje (splácanie starých úverov). V momente splatenia dlhu sa totiž veľkosť istiny odpočíta z celkovej peňažnej zásoby - banka si nechá "iba" veľkosť úroku ako svoj zisk. Stabilita ekonomiky závisí od ochoty ľudí ísť do neustále vyššieho dlhu! Samozrejme v čase krízy je tendencia brať nové úroky nižšia a prevláda motivácia splatiť svoje dlhy. Lenže toto iba spúšťa bludný kruh, v ktorom takýto trend vedie ku čoraz nižšej zásobe peňazí v ekonomike a teda nižšej ekonomickej aktivite, ktorá iba prehĺbi recesiu a nedostatok nových úverov - peňazí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom nastúpi vyššia organizačná jednotka tejto spoločnosti (štát) a preberie zodpovednosť za tvorbu časti peňazí v obehu cez vydávanie dlhopisov. Dlhodobý roll-over týchto dlhov je možný iba za podmienky rastu ekonomiky a zdaňovania už aj tak obmedzených finančných prostriedkov hypotékami zaťažovaných ľudí. Nenávidené keynesiánske posilňovanie ekonomiky pomocou zvyšovania dopytu cez deficitné hospodárenie štátu funguje práve preto, že časť tvorby nových peňazí je prenesená na plecia štátu, ktorý si môže na rozdiel od bežného človeka na splácanie svojho dlhu požičiavať (ako ukázala dlhová kríza v Európe, aj toto má svoje limity). Úloha centrálnej banky je zanedbateľná. Ako sme videli, štát "tlačí" väčšinou iba rezervy (okrem novodobých opatrení ako QE, ktoré však zlyhalo pri svojom cieli dostať nové "broad money" do reálnej ekonomiky), ktoré slúžia na sprostredkovanie platieb medzi bankami. Nie je načase, aby centrálna banka začala tlačiť peniaze priamo pre ľudí? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechajme štát vytvárať svoje vlastné peniaze

Nachádzame sa v situácií, kde nedostatok peňazí udúša ekonomiku a spôsobuje vysokú nezamestnanosť. Pozrime sa na stavanie ciest: slovenské cesty sú v dezolátnom stave, v našich dedinách a mestách je kopec zúfalých nezamestnaných ľudí, stavebník čaká na možnosť využiť svoje materiály a stroje (predstavme si situáciu, kde tým "neštastníkom" nie je pán Š.). Avšak cesty nemôžeme opraviť. Prečo? Pretože nie sú peniaze! Nie pretože nemá kto stavať, pretože nemáme dostatok štrku alebo funkčné bágre, alebo pretože by po tom nebola spoločenská objednávka. Voľne vyrobiteľné fiatové peniaze sa stali nedostatkovým tovarom. Teraz navrhnem onú spomínanú kacírsku myšlienku: 

Čo keby štát vytlačil svoje vlastné, nové a predovšetkým bezdlhové peniaze a zafinancoval by nimi opravu cesty? Tieto nové peniaze by išli do produktívnej ekonomiky, narozdiel od dnešného stavu. Obava inflácie v dnešnej ekonomike, kedy nie sú jej produkčné schopnosti využité naplno, je smiešna. Navyše, ako sme si už ukázali, banky spôsobujú svojou úverovou činnosťou takú istú infláciu, pretože ňou prispievajú k nárastu peňažnej zásoby. Tieto banky v dnešnej dobe nik nereguluje, množstvo peňazí vo "globálnom kasíne" a na trhu s nehnuteľnosťami zase nebezpečne stúpa, avšak nepočuť ani jedného "rakúskeho" ekonóma nariekať nad takouto infláciou, ako je tomu pri krokoch centrálnych bánk, ktoré sú však pri určovaní inflácie absolútne nemohúce

Samozrejme, ponechať prerozdeľovanie nových peňazí výlučne štátu sa prieči aj mojim zvyškom libertariána. Oveľa viac sa mi pozdáva myšlienka rozdeliť rovným dielom množstvo vytvorených peňazí medzi občanov ako "národnú dividendu". Toto množstvo by korešpondovalo s ročným nárastom ekonomiky. Peniaze nemusia byť viazané na dlhy alebo komoditu, stačí, ak ich množstvo v obehu je dostatočné na pokrytie plnej produkčnej kapacity ekonomiky

Je potrebné zmeniť dnešný model bankovníctva, v ktorom majú privátne banky monopol na tlačenie peňazí a vrátiť túto moc do rúk štátu, kde bude môcť byť podrobená demokratickej kontrole. "Novou" úlohou bánk by bola činnosť, ktorá im je neprávom pripisovaná dnes: sprostredkovanie peňazí medzi šetriacou časťou populácie a tou, ktorá hľadá zdroje pre svoje investície. Aby sme dokázali čeliť globálnym výzvam, pred ktorými dnešný svet stojí, musíme sa odviazať od dnešnej dlhovej ekonomiky, ktorá štátom zaväzuje ruky v akcii a nastúpiť na cestu udržateľných financií. V ďalšom článku si ukážeme, ako je možné prejsť na takýto systém, niečo o jeho neúspešnom presadzovaní po Veľkej kríze v 30. rokoch a prečo ho podporoval aj Milton Friedman. 

[1] V protiklade ku rôznym krypto – alebo alternatívnym menám. 

Adrián Tišťan

Adrián Tišťan

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent. Kriticky premýšľajúci jedinec, nenaviazaný na žiadnu ideológiu alebo večnú pravdu, ktorý sa nebojí vysloviť svoj (aj nepopulárny) názor. Človek, ktorý má rád svoju rodnú krajinu napriek všetkým jej nedostatkom, a chce ju zmeniť k lepšiemu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu