Krátka úvaha o budúcnosti EÚ a jej nacionalizácií

Autor: Adrián Tišťan | 3.4.2013 o 10:16 | Karma článku: 3,55 | Prečítané:  534x

Nasledujúci text je zároveň esejou do kurzu Súčasné dianie v EÚ v odbore Európske štúdiá na mojej škole. Netreba dodávať, že so svojim názorom som v drvivej menšine, ale to je vždy väčšia zábava a výzva.

 

Otázka rastúceho odporu voči EÚ je aktuálna najmä v štátoch eurozóny najviac zasiahnutých krízou. Práve tieto krajiny sú totiž najtvrdšie postihnuté rôznymi obmedzeniami a požiadavkami zo strany lídrov najväčších prispievateľov (Nemecko, ECB a IMF)  na ich finančnú záchranu. Je maximálne logické, že veritelia chcú mať istotu, že nimi „požičané" peniaze (v skutočnosti sa napríklad o prvých 2 pomociach Grécku začalo hovoriť ako o daroch) sú kryté reálnymi snahami o konsolidáciu. Príčinou protestov „proti EÚ" v tomto prípade by teda mohla byť legitímna snaha o získanie záruk a protihodnôt za poskytnutú pomoc. Na druhej strane možno tento verejný odpor vnímať ako vyústenie dlhodobejšieho procesu nereálnej snahy EÚ o politickú intergráciu cez spoločnú menu takých štátov, ktorých ekonomická situácia im mohla sťažka dovoliť vzdať sa vlastnej monetárnej politiky v prospech neflexibilného centra*. Takisto nezodpovedné kontrolovanie Maastrichtských kritérií po vstupe do eurozóny a nevypracovaný scenár pre prípad „náhlej" finančnej nesolventnosti člena eurozóny  by mohli byť považované za príčínu vzrastu nacionálneho sentimentu proti reguláciám zosobneným v Nemecku a všeobecne EÚ. Viera tvorcov konceptu eura v dodatočnú konvergenciu ekonomík nových členov eurozóny sa jednoducho ukázala v neprítomnosti centra s dostatočnými monetárnymi kompetenciami ako chybná. Stojíme teda pred dilemou sliepka-vajce: Je na vine grécky (španielsky, portugalský...) občan a jeho opakujúca sa voľba politikov, ktorí svoje sľuby dokázali splniť iba cez letálne zadlžovanie krajiny, alebo lídri európskej myšlienky, ktorí boli kvôli ideji európanstva ochotní odignorovať reálne nástrahy vyplývajúce z tak smelého konceptu, ako je jednotná mena?

 

Ďaľším dôvodom klesajúcej podpory EÚ [1] a vzrastajúceho nacionalizmu môže byť zasahovanie kompetencií EÚ do čoraz väčšej miery v oblastiach, ktoré boli výlučne v pôsobnosti národných štátov a kde je oprávnenosť dosahu EÚ naozaj otázna. Kým rôzne smernice a regulácie ohľadom toľko diskutovaných potravín boli naozaj často nevyhnutnou podmienkou vytvorenia rovnakých podmienok na spoločnom trhu (ktorého vytvorenie je základným cieľom Spoločenstva), nariadenia v iných oblastiach[2] naozaj nechávajú otvorenú otázku, kam až zasahujú kompetencie Bruselu. Za týmito rozrastajúcimi sa nepokojmi vidím predovšetkým neschopnosť EÚ pevne si vymedziť oblasť svojej pôsobnosti a nedostatok reálneho dosahu obyvateľov EÚ na legislatívny proces. Je iba logické, že obyvatelia dotknutej členskej zemi utiekajú ku poslancom ich parlamentu, ktorí su voličom priamo zodpovední a ktorí neváhajú využiť politický kapitál z takéhoto často oprávneného hnevu občanov. Výsledkom je často vyburcovanie emócií, ale nulový reálny výsledok, keďže jediný prostriedok na zabránenie prenikania európskej legislatívy do práva členských štátov na základe princípu subsidiarity, tzv. červená a oranžová karta, neboli nikdy použité.

 

Je však otázne, či je získavanie politických bodov na európskych témach vždy iba lacným populizmom a nacionalizmom alebo či naozaj nejde pri nálepkovaní takýchto politikov o ad hominem útok, ktorý sa vyhýba meritu problému. Často mi takéto označenia pripadajú ako obvinenia od komunistov proti kapitalistickým štváčom a rozvracačom socialistickej republiky, bez toho aby nám bolo vysvetlené, čo je zlé na kapitalistoch, ich argumetoch alebo rozvrátenej socialistickej republike. Pripájanie negatívnej konotácie k určitým pojmom patrí k silným zbraniam každého demagóga. Preto  si nemyslím, že neochota finančne podporiť zadĺžené Grécko je a priori prejavom sebeckosti,  nehlasovať za euroval euroskeptickým populizmom alebo chcieť vystúpiť z eurozóny (ako sa čoraz častejšie spomína v Grécku a na Cypre) automaticky kacírska myšlienka antieurópanov. Skôr naopak, je to práve EÚ, ktorá dlží členským štátom vysvetlenie mnohých svojich terajších krokov a ich rácia, ale predovšetkým jasnú odpoveď na otázku budúceho smerovania Spoločenstva, ktoré sa v dnešnom nekorigovanom stave „rozlieva mimo koryto" a začína svojich obyvateľov viac trápiť ako im pomáhať.

 


[1] http://dailycaller.com/2012/06/01/poll-eu-and-euro-lose-popularity-but-no-one-will-leave/

[2] http://www.visordown.com/motorcycle-news--general-news/40000-bikers-ride-in-anti-eu-protest/19115.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?