Najväčší kvet na svete? Obrí deformovaný falus!

Autor: Adrián Tišťan | 24.11.2012 o 11:30 | (upravené 26.11.2012 o 18:36) Karma článku: 3,52 | Prečítané:  1679x

Žiadna iná rastlina sa nemôže popýšiť takou veľkosťou kvetu ako práve hľuzovitá rastlina Amorphophallus titanum, slovensky zmijovec titánsky, z čeľaďe áronovitých (z ktorej pochádza aj napríklad doma často pestovaná kalla) . Doslovný preklad druhu z latinčiny nám dokonca čosi prezradí o tvare kvetu (a azda aj vynaliezavosti a fantázii botanika-taxonóma) , ktorý sa v plnej kráse ukáže iba na ozajstný zlomok času v pomere ku dĺžke života celej rastliny.

Rastlina v kvete naozaj zapácha.Rastlina v kvete naozaj zapácha.

Prvenstvo si rastlina zaslúži avšak iba v kategórií najväčšie nevetvené súkvetie, pretože medzi vetvenými vedie táto palma zo Srí Lanky. Guinesový rekord si drží  3,1 metrový zmijovec z New Hampshire, USA. Táto nezvyčajná rastlina je endemickým druhom strmých vápencových svahov daždového pralesa západnej Sumatry, Indonézia. Európanmi bola prvýkrát objavená v roku 1878, konkrétne talianskym botanikom Odoardom Beccarim. Tomu sa podarilo zopár typických oranžových semien priniesť do Európy a  z jedného z nich sa prvý krát úspešne podarilo zmijovca vypestovať až do reprodukčného štádia (kvetu) v Kew Royal Gardens, Londýn o 11 rokov neskôr.

Kvitnúci zmijovec

Niečo viac k jeho morfológií: Jeho súkvetie, ktoré je  šúľkovitého typu- spadix, je práve tá meraná časť, ktorá urobila z rastliny takú populárnu atrakciu v botanických záhradách. Na jeho dolnej časti sa nachádzajú samčie a samičie kvety kryté jednotlivým obrovským lupeňovitým listeňom- spathe, ktorý môže dosiahnuť obvod až 3 metre. Ide teda o jednodomú rastlinu s jednopohlavnými kvetmi. Stredná a horná časť dutého šúľku  sa v dobe kvitnutia metabolicky zahreje na teplotu ľudského tela a vyprodukuje tak na 2-krát typický zápach pripomínajúci hnijúce mäso a exkrementy (so sírovým chemickým základom), ktorý spolu so z vnútornej strany krvavo zafarbeným listňom priláka dvojkrídly hmyz, t.j. indonézske varianty našich mäsiarok. Ten v nádeji, že našiel pekné miestečko vnútri hnijúcej mŕtvoly nejakého menej šťastného obyvateľa pralesa, uloží zopár na uhynutie odsúdených vajíčok v hĺbkach súkvetia a medzitým poslúžil na opelenie alebo zachytenie peľu. Samotná rastlina však nie je mäsožravá.

Samčie (hore)+ samičie (dole) kvety

Prvýkrát rastlina "dá o sebe v pralese vedieť" pri dozretí samičích kvetov, ktorých schopnosť byť opelené trvá iba jeden deň, a potom, na nasledujúci deň, pri krátkodobej produkcii peľu u kvetov samčích. Toto má zabrániť samoopeľovaniu, ktoré nie je pre svoje zvýšené riziko aktivizácie recesívnych génov evolučne u niektorých druhov preferované. Z opelených samičích kvetov sa vytvorí vnútri už odumretého spadixu (ktorý na chvíľu poslúži ako ochrana) množstvo oranžových bobúľ, plodov, ktoré sú pre svoje nápadné sfarbenie lákavé pre mnohé druhy vtákov- o disperziu semien má rastlina postarané!

Plody zmijovca obsahujúce po 2 semená

Zaujímavá je rastlina aj svojim svojským životným cyklom. Po vyklíčení zo semena rastlina vytvorí ako jednoklíčnolistá rastlina jeden, avšak rozvetvený, list s hrubou stonkou. Ten môže počas 1-2 rokov vyrásť až do 6 metrov a pripomínať strom.

Masívna stonka listu

Po spomínanej dobe list odumrie a nastáva štádium dormantné ("spiace"), ktorá môže trvať aj do pol roka a ktorého význam nie je jasný. Po tomto čase rastlina zase vyklíči do listu, čo sa opakuje niekoľkokrát. Počas tejto fázy sa energia získaná cez fotosyntézu listu ukladá v podobe cukrov do čoraz väčšej hľuzy (môže dosiahnuť váhu až 75 kg, za čo jej tiež v rastlinnej ríši patrí prvenstvo). Keď tu nazhromaždená energia postačí na vytvorenie kvetu a predovšetkým "zohriatie" šúľku na aktivizovanie "parfúmu", začne rastlina z hľuzy po dormantnej fáze namiesto vytvárania listu rýchlo pučať (10 cm za deň), čo predznamená štádium kvitnutia. Táto udalosť je značne nepredvídateľná a môže sa niekedy opakovať iba raz za cca. 10 rokov.

Cyklus titanovho falusa

 

Dnes je táto rastlina vo voľnej prírode ohrozená stratou stanovíšť, kedže až cca. 70 % pôvodných lesov Sumatry bolo už zmenených ľudskou aktivitou, čo ohrozuje nielen priamo rastlinu, ale aj populácie hlavných semeno roznášajúcich vtákov.

 


 

Zdroje:

http://botit.botany.wisc.edu/Titan_Arum_Archive/index.html

http://www.kew.org/plants-fungi/Amorphophallus-titanum.htm

http://bhort.bh.cornell.edu/Atitanum/titan.pdf

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?